Život Prešova
online
online
L. MIKUŠ: Elektronická aukcia frekvencií by bola lepšia pre štát aj záujemcov
04.06.2012 Bratislava
Bratislava 4. júna (TASR) - Telekomunikačný úrad (TÚ) SR pri pripravovanom prideľovaní mobilných frekvencií uprednostňuje formu elektronickej aukcie pred klasickou "obálkovou" metódou. Príchod štvrtého operátora podporuje predovšetkým odstraňovaním bariér na trhu. Nezávislosť úradu je momentálne upravená pomerne dobre, dala by sa však ešte vylepšiť, hovorí v rozhovore pre TASR predseda TÚ SR Ladislav Mikuš.
Telekomunikačný úrad SR pripravuje výberové konanie na mobilné frekvencie v pásmach 800, 1800 a 2600 MHz. V akom časovom horizonte plánujete spustiť tento tender?
Tender by sme mohli spustiť v krátkej dobe. Pôvodný zámer bol prvý štvrťrok 2012, ale chceli sme to prekonzultovať ešte s podnikateľskou sférou, so všetkými zainteresovanými zložkami, napríklad niektoré otázky rozdelenia frekvenčného spektra, teda obmedzenie rozsahu, ktorý môže vlastniť jeden operátor. Čas sa nám tak posunul.
Čakáte v tejto súvislosti na novelu zákona o elektronických komunikáciách a možnosť usporiadať aukciu frekvencií elektronicky?
Vždy sme chceli elektronickú aukciu. Minulý rok, keď som zistil, že po schválení novely zákona o elektronických komunikáciách v Národnej rade chýba možnosť prideľovania spektra elektronickou aukciou, požiadal som o stretnutie exministra dopravy Jána Figeľa, ktorý to pochopil a snažili sa nejakým spôsobom túto situáciu riešiť. Bolo však už neskoro a po páde vlády nebolo možné presadiť v parlamente zmenu zákona. Myslím si, že súčasná vláda premiéra Roberta Fica tým, že je zložená len z jednej strany, je ďaleko agilnejšia a kompaktnejšia a túto zmenu schváli. V tomto zmysle úrad čaká na rozhodnutie. Ak bude možnosť elektronickej aukcie, jednoznačne pôjdeme do elektronickej aukcie.
Ale je tu jedno malé "ale" – úrad nikdy doteraz nerobil pridelenie spektra formou elektronickej aukcie. Bude preto musieť absolvovať prípravnú fázu vrátane výberu poradcu na stanovenie korektnej "vyvolávacej" ceny v elektronickej aukcii. Je to iný postup ako pri klasickom výberovom konaní, kde ide o otázku jednorazového predloženia ceny v obálke. V aukcii sa licituje a napríklad nemecká aukcia mala skoro 300 kôl. Treba stanoviť korektnú cenu, aby sme to neprestrelili ani nepodstrelili. Na to my expertízu nemáme, takže budeme potrebovať urobiť výberové konanie na poradcu a to trvá nejakú dobu. Potom tu bude druhá otázka, či máme aukciu realizovať sami, teda obstarať si na to špeciálny softvér, vyškoliť ľudí, alebo, čo je bežnejšie, obstarať to outsourcovaním. Teda poveriť tým renomovanú firmu, ktorá už takéto aukcie robila pre našich partnerov v EÚ. Asi pôjdeme týmto smerom. A to je odpoveď na ten čas. Aj keď začneme dnes, tak celý proces bude trvať takmer do konca roka. Reálne je preto, že aukciu otvoríme začiatkom budúceho roka. Tento rok je pred nami spomínaná prípravná fáza, ktorá obsahuje výber poradcu na nacenenie spektra či navrhnutie vhodného typu aukcie. Pred samotnou aukciou sa musí ešte uskutočniť tzv. nulté kolo, kde sa musia zaškoliť aj potenciálni účastníci aukcie. Až po jeho zbehnutí môžeme realizovať riadne kolo.
Aká je z vášho pohľadu výhoda elektronickej aukcie oproti klasickej "obálkovej" metóde?
Osobne si od elektronickej aukcie sľubujem dve veci. Po prvé, korektný a lepší výnos pre Slovensko ako v "obálkovej" metóde. Na druhej strane, pre operátorov to bude z hľadiska ich stratégie omnoho výhodnejšia vec. Môžu si nastaviť svoju stratégiu, kde začať a kde skončiť. Potenciálny štvrtý hráč tiež nebude mať len jednu možnosť, jedno rozhodnutie, jednu ponuku.
Máte už orientačnú predstavu, koľko by ste vedeli v týchto aukciách pre štát zarobiť?
Nechcem nič predikovať, pokiaľ to nebudeme mať zrealizované. Máme nejaké predbežné čísla odhadnuté viacerými metódami, ale napríklad taký benchmark sa robí veľmi ťažko, pretože každá krajina má špecifické podmienky. Mohli by sme si porovnať napríklad vyvolávacie ceny v ČR, alebo si zoberieme približne rovnakú krajinu, ako je Švajčiarsko, ktoré realizovalo poslednú aukciu. Lepšie je totiž pozerať sa na aukcie, ktoré prebehli nedávno, lebo sa uskutočnili už v období fiškálnej krízy v EÚ. Nemôžeme sa spoliehať na aukcie, ktoré boli pred rokom 2008.
Ďalšia vec, ktorú my ako úrad nevieme presne vyčísliť, je trend, že sa postupne prechádza stále viac na dátové služby. Rastom využívania služieb tržby za ne už nerastú lineárne, ale pomalšie. Tým sa roztvárajú v tejto oblasti nožnice. Tu sa nezaobídeme bez expertízy nezávislého poradcu.
Je preto ťažké určiť konečnú cenu za frekvencie. Myslenie operátorov ovplyvňujú dva hlavné faktory. Prvým je strategické vlastníctvo spektra, snaha mať ho v majetku. Ten je u nás veľmi významný. Dodnes ani jeden z troch operátorov pri konzultáciách nevyslovil názor, že by bol ochotný pripustiť, aby spektrum vlastnil osobitný subjekt, ktorý by bol len poskytovateľom pripojenia a oni by na základe veľkoobchodných zmlúv s ním poskytovali svoje služby. Možno by to bolo omnoho efektívnejšie, lebo náklady na vybudovanie siete a pokrytie územia by mal jeden subjekt, podobne ako je to pri digitálnej televízii DVB-T. Ale ten faktor vlastníctva spektra je u nás silný a každý z operátorov to chce mať v majetku. Je to určite podmienené aj stratégiou ich globálnych vlastníkov, ktorí môžu mať rôzne úvahy o predaji firmy, spájaní, fúziách. Druhý významný faktor je, čo som ochotný za spektrum dať v porovnaní s konkurenciou. A to sa prejaví len v aukcii.
Takže očakávaná konečná cena sa nedá v tejto chvíli povedať. Ale keď si pozrieme okolité štáty, urobíme jednoduchý priemer pri prepočítaní na počet obyvateľov Slovenska a zohľadníme sentiment operátorov, ktorí to chcú vlastniť, bude to určite nemalý prínos pre Slovenskú republiku.
Veľa sa hovorí o možnosti príchodu štvrtého mobilného operátora na slovenský trh. Nakoľko je to podľa vás reálne a aké kroky pre to TÚ SR podniká?
Viackrát sme povedali, že je to predovšetkým vecou podnikateľského sektora. Telekomunikační operátori sú podnikateľské subjekty, ktoré sú zriadené na to, aby generovali zisk a na nich záleží, či im vyjde ich podnikateľský zámer prísť na Slovensko ako štvrtý operátor. Dlho sa zdalo, že u nás sú nereálni aj traja operátori. Až za predchádzajúcej Ficovej vlády môj predchodca Milan Luknár tento proces naštartoval, prišiel tretí operátor Telefónica a dnes je to reálny hráč na trhu. Samozrejme, nešlo by to bez určitých regulačných opatrení, ktoré úrad urobil, aby odbúral bariéry, ktoré sú na trhu. Existujúci hráči sa vždy nejakým spôsobom snažia blokovať vstup konkurenta.
Prvá taká bariéra bolo účtovanie veľkoobchodných cien za ukončovanie hovorov. Telefónica začala reálne podnikať v roku 2007, pričom mala roamingovú zmluvu s T-Mobilom, ale až do augusta 2009 nebola podpísaná zmluva o prepojení týchto sietí kvôli jednej podstatnej veci – nedohode na cene. Telefónica dva roky márne klopala na dvere a žiadala úrad ako rozhodcu, lebo v určitých momentoch hrá úrad aj rolu rozhodcu medzi operátormi a môže rozhodnúť veľmi rýchlo. Tento prípad nastal, keď som v auguste 2009 rozhodol predbežným opatrením a nariadili sme z úradnej moci regulované mobilné terminačné poplatky v prospech Telefónicy. Tým sme umožnili Telefónice cenovo konkurovať dvom veľkým hráčom. Ďalším dôležitým momentom bolo zavedenie prenositeľnosti čísla. Do roku 2009 alebo 2010 prakticky neexistovala a každý z nás, kto chcel zmeniť operátora, stratil identitu, prišiel o svoje číslo. Takto sme dosiahli to, čo sme chceli, teda aby boli služby v mobilnej sieti dostupnejšie. V súčasnosti už nemusíme čakať na časenku, môžeme si kúpiť SIM kartu na pulte či pri pokladni, cez call centrum si ju aktivovať a hneď môžeme telefonovať.
Má štvrtý mobilný operátor na slovenskom trhu šancu na úspech?
Je pravda, že prípadný štvrtý operátor vstúpi na trh, kde sú už traja hráči a veľmi silná rivalita medzi nimi. Otázka je, akú stratégiu zvolí, aby získal zákazníkov. Podstatou úspechu je získať do určitého obdobia kritickú masu zákazníkov. Ak sa mu to nepodarí, jednoducho nebude úspešný. Ale to my nevieme ovplyvniť. Vieme urobiť len to, čo som povedal, teda snažiť sa odbúrať prípadné bariéry, ktoré by voči tomu novému uplatnili aktuálni traja hráči na trhu.
Máte v tejto súvislosti informácie o prípadných záujemcoch, ktorí by chceli pôsobiť na Slovensku? Môžete priblížiť niektoré mená?
Asi pred dvoma mesiacmi sme mali na úrade pracovné stretnutie so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré si chceli vypočuť naše vyhodnotenie konzultácie k výberovému konaniu a okrem firiem, ktoré poskytujú telekomunikačné služby na Slovensku, tu boli aj zástupcovia zahraničných spoločností. Boli na prieskumnej misii, zastupovali firmy z východnej Ázie, aj z Európy, ale nepovedali nám konkrétne koho. To nám indikuje, že záujem tu je. Ale neboli to priamo zamestnanci tých podnikov, boli to ich emisári, ktorí prišli na prieskum.
V médiách sa objavili aj mená finančných skupín ako J&T či PPF. Boli sa ich predstavitelia nejakým spôsobom informovať na pripravovanú súťaž, viete o ich záujme?
S finančnými skupinami sme nehovorili vôbec. Spektrum je ale otvorené v podstate každému. Bude zverejnená licencia, individuálne povolenie na používanie týchto frekvencií, kde budú jasne stanovené podmienky, čo, ako a dokedy majú operátori splniť. Ak to niekto kúpi, bude musieť zabezpečiť aj realizáciu týchto frekvencií. Otvorenou otázkou je prevoditeľnosť individuálnych povolení. Väčšina regulátorov to blokuje na niekoľko rokov, aby zabezpečila reálne spustenie týchto služieb. My frekvencie neprideľujeme na to, aby to bol nejaký cenný papier a voľne sa s tým obchodovalo, takže ak by to kúpil aj finančný investor, bude musieť reálne spustiť tieto služby. Ak sa mu to nepodarí, príde o oprávnenie aj o peniaze, ktoré zaplatil v dražbe. To by malo byť jasným signálom, že to nebude fungovať tak ako napríklad kedysi v USA, kde prvé frekvencie vydražila skupina zubárov a následne to predali s veľkým ziskom telekomunikačným spoločnostiam.
Vždy teda existuje reálna možnosť, že sa tá licencia v prípade neplnenia podmienok majiteľovi odoberie a bude sa dražiť nanovo?
Áno, úrad by v prípade, že nebudú naplnené povinnosti uložené v individuálnom povolení, začal správne konanie. TÚ SR má zákonnú cestu, ako začať správne konanie, uložiť nápravnú lehotu, dokedy má dotknutý subjekt vykonať nápravu a v prípade, že ani v tejto lehote nedôjde k náprave, môže úrad povolenie odňať.
V uplynulých rokoch došlo na Slovensku k prechodu na digitálne terestriálne vysielanie. TÚ SR je regulátorom aj v tejto oblasti. Ako hodnotíte tento proces?
Slovensko urobilo v tejto oblasti veľmi rýchly pokrok, pretože po zmarenom výberovom konaní v roku 2008, keď súd zastavil výberové konanie, ktoré TÚ SR možno aj v dobrej vôli, ale v rozpore so zákonom trochu skomolil, sme zrazu zostali na chvoste vyspelej Európy. Úrad sa do toho pustil veľmi rýchlo a raketovým tempom sme dobehli ČR, ktorá to pripravovala veľmi dlho a ešte teraz vypína posledné analógové vysielače. Dôležitá vec je, že v pomerne krátkej dobe víťazná spoločnosť Towercom splnila všetky podmienky, ktoré jej boli uložené vo výberovom konaní a spustila digitálne vysielanie. Analógové vysielanie beží už len v jednej oblasti, kde nemáme dohodnuté frekvencie s Maďarskom, lebo maďarskí kolegovia s tým meškajú.
Osobne som s tým procesom veľmi spokojný. Účelom tohto kroku nebolo digitálne vysielanie samé pre seba. Účelom bolo uvoľniť frekvencie, ktoré boli obsadené šírením signálu analógovým spôsobom, aby boli voľné na poskytovanie vysokorýchlostného mobilného prístupu k internetu, a to sme dosiahli. Tie frekvencie máme a môžeme ich prideľovať. Aj Slovensko tak bude naďalej na úrovni Európy, nebudeme meškať a máme možnosť dodržať digitálnu agendu EÚ, aby tu bol broadband maximálne rozšírený.
Druhým zámerom bol samozrejme kvalitnejší príjem televízneho signálu. Keď sa celá táto diskusia pred takmer 10 rokmi začala, na pôde Medzinárodnej telekomunikačnej únie sa dlho viedli diskusie o tom, či uvoľniť frekvencie pre širokopásmový prístup, alebo ich nechať pre vysielanie. Medzitým ale trh a rozvoj technológií išiel ďalej a zrazu aj na Slovensku nastúpila rapídnym tempom káblová televízia. Rozbehla sa tiež satelitná televízia, k tomu sa pridalo šírenie televízie cez internet a došlo tak k presunu zákazníkov a divákov na tieto nové technológie. My sme prišli s digitalizáciou v roku 2009, kedy už drvivá väčšina domácností prijímala televízny signál inak ako cez klasickú televíznu anténu. Obava, že prechodom na digitálne vysielanie bude dotknuté obrovské množstvo obyvateľstva, sa preto vôbec nepotvrdila. Dokonca ani dotácie, ktoré malo k dispozícii ministerstvo dopravy na dotovanie set-top boxov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, neboli vyčerpané. Z hľadiska času to bolo urobené o päť minút dvanásť.
My si myslíme, že to bolo urobené veľmi dobre a úspešne. Nakoniec, nedávno sme boli na konferencii Českej asociácie elektronických komunikácií, kde sa o tejto téme hovorilo a Slovensko dostalo ocenenie za to, že sme urobili digitalizáciu kvalitne, digitálne vysielanie reálne beží a frekvenčné spektrum je k dispozícii. Je len otázkou šíriteľa signálu, ako zaujme vysielateľov, aby sa zapojili. Zatiaľ tam má len pár televíznych spoločností, ale to už nie je vecou úradu.
Ako sa môže táto oblasť, aj vzhľadom na využívanie spomínaných konkurenčných technológií, podľa Vás ďalej rozvíjať?
Ak budú investovať do vyššieho digitálneho štandardu DVB-T 2, zhustí sa pásmo a môžu mať viac televíznych programov. Ale opäť záleží na tom, ako dokážu túto službu predať vysielateľom. Možno to spoločnosti biznisovo vychádza, že so súčasným rozsahom programov je to pre nich stále rozumný podnikateľský zámer a má to svoju návratnosť. Ale je to otvorené. Televízne spoločnosti sa snažia nájsť čo najvýhodnejšiu cestu, ako sa dostať k divákovi, ako mu doručiť svoj obsah a ide o to, s kým majú výhodnejšiu zmluvu.
V médiách sa objavili isté náznaky, že v tejto oblasti vznikol monopol. V tejto súvislosti treba ale upozorniť na to, že spomínaný subjekt síce vlastní to spektrum, ale vôbec nemá monopol na šírenie televízneho signálu. Tento trh je neregulovaný, my neregulujeme vzťah medzi vysielateľom a šíriteľom signálu. Na Slovensku funguje celá plejáda spoločností, ktoré šíria televízny signál a v roku 2010 sme na podnet Európskej komisie tento trh vyradili z regulácie. Dôvodom je, že je tam dostatočná konkurencia. Televízna spoločnosť sa môže slobodne rozhodnúť, akou cestou sa dostane na obrazovky televíznych prijímačov alebo počítačov. Nemajú len jednu cestu, že by museli ísť napríklad len cez televíznu anténu.
Ako hodnotíte aktuálne kompetencie Telekomunikačného úradu? Sú podľa Vás dostatočné, prípadne by ste prijali aj odbremenenie od niektorých povinností?
Máme nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorý považujem za pomerne dobrý. Samozrejme, zákon je vždy nejakým kompromisom, ale je to norma, ktorá rešpektuje európsky regulačný rámec. Významne zvýšil nezávislosť úradu, aj keď stále o tom musíme rozprávať s ministerstvom dopravy. TÚ SR je samofinancovateľný a zákon stanovil, že úrad môže na úhradách vybrať len toľko, koľko sám spotrebuje. Tým je splnená prvá premisa efektívnosti štátnej správy – úrad nebude vyberať viac, ako má. Jediné, čo môže vybrať navyše, je poplatok za individuálne pridelenie frekvencie, čo ale patrí štátu. Vďaka tomu je úrad rozpočtovo neutrálna organizácia. Ak by úrad potreboval viac, zo zákona alebo iných dôvodov, ako sú napríklad zvýšené náklady na prípravu elektronickej aukcie frekvencií, má možnosť zvýšiť jednu z troch úhrad – úhradu za povolenie podnikania, za správu čísiel alebo úhradu za správu frekvencií. Tým na jednej strane navýši príjmy a na druhej strane náklady. Ale na štátny rozpočet to bude mať nulový dopad, nebude si pýtať od štátu žiadnu dotáciu. To je veľmi významný faktor.
Súčasne v zákone pribudla staronová činnosť, ktorá bola kedysi prenesená ešte z centrálne plánovanej ekonomiky, a to riešenie sporu medzi stavebnou organizáciou, ktorá preruší sieť elektronických komunikácií a operátorom. Úrad má povinnosť túto vec oddozorovať, hrať úlohu arbitra, určiť zodpovednosť a prípadne sankciu. To úrad v minulosti nerobil a nie je na to ani kapacitne vybavený. Bude potrebovať kvalifikovaných zamestnancov aj prístup k určitým databázam. Táto činnosť je navyše, presadili ju tam zrejme operátori, aby im to pomohlo riešiť následné spory na súde.
Je tu viacero ďalších nových činností, napríklad aktívne podieľanie sa na činnosti európskeho regulačného orgánu BEREC. Tento regulačný orgán hrá významnú úlohu v riešení rozporu v tzv. nadnárodnom kole konzultácií, pred vydaním rozhodnutia národného regulátora, ak sa Európska komisia (EK) nestotožní s názorom národného regulátora. V tomto prípade začne proces na úrovni BEREC, v ktorom sa veľmi rýchlo musí konštituovať expertná skupina, ktorá posudzuje stanovisko EK aj názor úradu. Pre každého národného regulátora z toho vyplýva povinnosť do takéhoto expertného tímu dať svojho zamestnanca, a to na vlastné náklady. Táto skupina navrhne rozhodnutie, ktoré následne odhlasujú 27 predsedovia národných regulačných úradov nadpolovičnou väčšinou v prospech alebo neprospech dotknutého národného regulátora a ten je povinný rozhodnutie v čo najväčšej miere dodržať. Tie prípady bežia veľmi rýchlo a kladie to nároky na národných regulátorov. Potrebné sú tu jazykové znalosti, pretože sa komunikuje výlučne v angličtine, aj vysoké nároky na odbornosť. Aj keď máme jednotný európsky regulačný rámec, v každej krajine sa vyskytujú špecifiká, ktoré nemusia byť známe u nás. Posudzovali sme napríklad prípad regulácie veľkoobchodných cien za SMS v Dánsku, pričom u nás SMS zatiaľ nie sú regulované. Keďže sme to doteraz u nás nerobili, museli sme si k tomu dodatočne zisťovať informácie, pretože k tomu potrebujeme zaujať stanovisko. Čas na to je pritom veľmi krátky, napríklad do jedného mesiaca.
Výhodou tohto postupu je, že ak robíme regulačné rozhodnutia, žiadne domáce ministerstvo nám do toho nehovorí. Úrad pred vydaním rozhodnutia urobí najprv kolo konzultácií na úrovni SR. Zozbiera poznatky, vypracuje nejaké návrhy a dá to na úroveň EÚ. K tomu sa môžu vyjadriť všetci v Európe, vrátane EK. V prípade, že komisia nemá závažné pripomienky, potvrdí správnosť nášho rozhodnutia a dá nám zelenú, aby sme mohli túto reguláciu na Slovensku spustiť. Ale nikto v tejto krajine do toho nemôže úradu hovoriť. Inak povedané, výkon regulácie podlieha schvaľovaniu len na európskej úrovni.
Ste teda spokojný s nezávislosťou úradu na národnej úrovni?
Do určitej miery som spokojný. Úrad má momentálne z troch pilierov nezávislosti pomerne dobre upravené dva. Prvou je politická nezávislosť. Predseda a podpredseda úradu sú chránení zákonom, samozrejme, vždy sú možnosti, ako sa tomu politici môžu vyhnúť, ale je to dobrá ochrana, čo konštatovala aj EK.
Druhý pilier je finančná nezávislosť. Napriek tomu, že úrad je rozpočtová organizácia, je len on oprávnený určovať výšku úhrad. Prebieha to samozrejme transparentným legislatívnym procesom, nemôžeme to strieľať len tak od boku. Každé takéto rozhodnutie musíme dať na portál právnych predpisov, pozrieť si pripomienky, tie buď zapracujeme alebo neakceptujeme a vydáme rozhodnutie. Neurčuje nám ministerstvo, aké úhrady máme stanoviť. Úrad je zo zákona rozpočtová organizácia, ale je na štátny rozpočet napojená len prostredníctvom kapitoly ministerstva dopravy a tento rezort má fungovať ako prostredník medzi úradom a ministerstvom financií v prípade požadovaných zmien a úprav rozpočtu, ktoré prinesie život. Podčiarkujem, že úrad je rozpočtovo neutrálna organizácia. Ak by bolo potrebné zvýšiť nejaké náklady, úrad si ich vyinkasuje z trhu, nebude ich pýtať od ministerstva.
Tretí moment, ktorý by bolo ideálne mať splnené a čo majú mnohé regulačné úrady na západ od nás, je tzv. personálna nezávislosť, ktorá umožňuje prijímať úradu kvalifikovaných odborníkov podľa podmienok trhu práce v odvetví, ktoré regulujeme. TÚ SR má pomerne solídnu platovú štruktúru, ale nedosahuje ani 65 % priemerného platu v odvetví, ktoré regulujeme. Tak dochádza k situácii, že úrad prijíma mladých ľudí s menšou praxou a keď sa títo ľudia vypracujú na špičkových odborníkov, je veľmi reálne, že práve subjekty, ktoré regulujeme, nám ich preplatia a zoberú k sebe. Čiže štát vychová odborníkov, ktorých by si mal udržať a zabezpečiť im kariérny postup, aby v mene štátu a spotrebiteľskej verejnosti vytvárali konkurenčné prostredie, zabezpečovali dostupnosť služieb v oblasti elektronických komunikácií, a o týchto ľudí prichádza. U nás to nie je až také tragické, ale napríklad poľský regulátor má priemerný vek zamestnancov 35 rokov a priemernú dobu, koľko tam vydržia, sú tri roky. Obrovská cirkulácia je veľmi neefektívna pre činnosť regulátora. Nad týmto by sme sa mali do budúcnosti zamyslieť, či je pre štát efektívne mať takú rýchlu obrátku zamestnancov a vychovávať ľudí, ktorých potom môže využiť niekto iný. Tento tretí pilier, teda personálna nezávislosť, u nás nie je.
Mne osobne sa stalo, že keď som vo februári 2009 nastúpil do funkcie, mali sme tu voľné miesta. Prijal som teda 22 nových ľudí, tých mi ale následne zoškrtali a musel som ich opäť prepustiť. Súhlasím s maximálnym zefektívnením štátnej správy, ale nesmie sa to robiť plošne, ako v centrálne plánovanej ekonomike. Treba to robiť selektívne, zobrať si príklady z podnikateľskej sféry. Žiadny podnikateľský subjekt si nedovolí robiť rýchle a plošné rozhodnutia, ktoré môžu ohroziť jeho konkurencieschopnosť na trhu, bez fundamentálnych analýz.
Z vášho pohľadu by teda bolo lepšie, keby ste si počet zamestnancov určovali sami a nehovorilo by vám do toho ministerstvo?
Aj najvyšší riaditeľ veľkého podniku si musí dať svoje strategické rozhodnutia odsúhlasiť akcionárom, nemôže sa rozhodovať úplne subjektívne. Môže mať svoju stratégiu, ale tú si musí nechať odsúhlasiť, pretože sú tam ešte majitelia. Chceme mať možnosť sami niečo rozhodnúť, navrhnúť to, ale ministerstvo berieme ako partnera, ktorý by sa mal správať ako akcionár a zvážiť, či naša argumentácia je objektívna a či na to máme peniaze. Doteraz to tak ale nefungovalo a to by sa malo zmeniť. Každý akcionár musí akceptovať aj názor prezidenta spoločnosti a v prípade, že mu tento prezident nebude generovať zisk, tak ho vymení. Toto by bolo ideálne. Sú na to príklady, napríklad rakúsky regulačný úrad je s.r.o. a nikomu to nevadí. Aj takáto forma je možná, byť spoločnosťou so 100-% vlastníctvom štátu, a tým by bola daná väčšia miera nezávislosti z hľadiska rozhodovacieho procesu.
Budete na túto tému komunikovať aj s ministerstvom, ktoré by mohlo pripraviť príslušnú legislatívu?
Každá vláda prichádza s ideou zefektívnenia štátnej správy. Určite o tom budem komunikovať s ministerstvom. Chcem dať k dispozícii moje vedomosti z podnikateľského prostredia o tom, že zmena alebo reorganizácia je vždy podmienená najprv analýzou návratnosti tejto investície. Je veľmi jednoduché urobiť paragrafové znenie, ale musí byť z toho aj efekt a musí to mať zabezpečené financovanie. Pokiaľ to nemáte zabezpečené, žiadna reorganizácia nemá zmysel. Určite sa rád takejto diskusie zúčastním.
Telekomunikačný úrad SR pripravuje výberové konanie na mobilné frekvencie v pásmach 800, 1800 a 2600 MHz. V akom časovom horizonte plánujete spustiť tento tender?
Tender by sme mohli spustiť v krátkej dobe. Pôvodný zámer bol prvý štvrťrok 2012, ale chceli sme to prekonzultovať ešte s podnikateľskou sférou, so všetkými zainteresovanými zložkami, napríklad niektoré otázky rozdelenia frekvenčného spektra, teda obmedzenie rozsahu, ktorý môže vlastniť jeden operátor. Čas sa nám tak posunul.
Čakáte v tejto súvislosti na novelu zákona o elektronických komunikáciách a možnosť usporiadať aukciu frekvencií elektronicky?
Vždy sme chceli elektronickú aukciu. Minulý rok, keď som zistil, že po schválení novely zákona o elektronických komunikáciách v Národnej rade chýba možnosť prideľovania spektra elektronickou aukciou, požiadal som o stretnutie exministra dopravy Jána Figeľa, ktorý to pochopil a snažili sa nejakým spôsobom túto situáciu riešiť. Bolo však už neskoro a po páde vlády nebolo možné presadiť v parlamente zmenu zákona. Myslím si, že súčasná vláda premiéra Roberta Fica tým, že je zložená len z jednej strany, je ďaleko agilnejšia a kompaktnejšia a túto zmenu schváli. V tomto zmysle úrad čaká na rozhodnutie. Ak bude možnosť elektronickej aukcie, jednoznačne pôjdeme do elektronickej aukcie.
Ale je tu jedno malé "ale" – úrad nikdy doteraz nerobil pridelenie spektra formou elektronickej aukcie. Bude preto musieť absolvovať prípravnú fázu vrátane výberu poradcu na stanovenie korektnej "vyvolávacej" ceny v elektronickej aukcii. Je to iný postup ako pri klasickom výberovom konaní, kde ide o otázku jednorazového predloženia ceny v obálke. V aukcii sa licituje a napríklad nemecká aukcia mala skoro 300 kôl. Treba stanoviť korektnú cenu, aby sme to neprestrelili ani nepodstrelili. Na to my expertízu nemáme, takže budeme potrebovať urobiť výberové konanie na poradcu a to trvá nejakú dobu. Potom tu bude druhá otázka, či máme aukciu realizovať sami, teda obstarať si na to špeciálny softvér, vyškoliť ľudí, alebo, čo je bežnejšie, obstarať to outsourcovaním. Teda poveriť tým renomovanú firmu, ktorá už takéto aukcie robila pre našich partnerov v EÚ. Asi pôjdeme týmto smerom. A to je odpoveď na ten čas. Aj keď začneme dnes, tak celý proces bude trvať takmer do konca roka. Reálne je preto, že aukciu otvoríme začiatkom budúceho roka. Tento rok je pred nami spomínaná prípravná fáza, ktorá obsahuje výber poradcu na nacenenie spektra či navrhnutie vhodného typu aukcie. Pred samotnou aukciou sa musí ešte uskutočniť tzv. nulté kolo, kde sa musia zaškoliť aj potenciálni účastníci aukcie. Až po jeho zbehnutí môžeme realizovať riadne kolo.
Aká je z vášho pohľadu výhoda elektronickej aukcie oproti klasickej "obálkovej" metóde?
Osobne si od elektronickej aukcie sľubujem dve veci. Po prvé, korektný a lepší výnos pre Slovensko ako v "obálkovej" metóde. Na druhej strane, pre operátorov to bude z hľadiska ich stratégie omnoho výhodnejšia vec. Môžu si nastaviť svoju stratégiu, kde začať a kde skončiť. Potenciálny štvrtý hráč tiež nebude mať len jednu možnosť, jedno rozhodnutie, jednu ponuku.
Máte už orientačnú predstavu, koľko by ste vedeli v týchto aukciách pre štát zarobiť?
Nechcem nič predikovať, pokiaľ to nebudeme mať zrealizované. Máme nejaké predbežné čísla odhadnuté viacerými metódami, ale napríklad taký benchmark sa robí veľmi ťažko, pretože každá krajina má špecifické podmienky. Mohli by sme si porovnať napríklad vyvolávacie ceny v ČR, alebo si zoberieme približne rovnakú krajinu, ako je Švajčiarsko, ktoré realizovalo poslednú aukciu. Lepšie je totiž pozerať sa na aukcie, ktoré prebehli nedávno, lebo sa uskutočnili už v období fiškálnej krízy v EÚ. Nemôžeme sa spoliehať na aukcie, ktoré boli pred rokom 2008.
Ďalšia vec, ktorú my ako úrad nevieme presne vyčísliť, je trend, že sa postupne prechádza stále viac na dátové služby. Rastom využívania služieb tržby za ne už nerastú lineárne, ale pomalšie. Tým sa roztvárajú v tejto oblasti nožnice. Tu sa nezaobídeme bez expertízy nezávislého poradcu.
Je preto ťažké určiť konečnú cenu za frekvencie. Myslenie operátorov ovplyvňujú dva hlavné faktory. Prvým je strategické vlastníctvo spektra, snaha mať ho v majetku. Ten je u nás veľmi významný. Dodnes ani jeden z troch operátorov pri konzultáciách nevyslovil názor, že by bol ochotný pripustiť, aby spektrum vlastnil osobitný subjekt, ktorý by bol len poskytovateľom pripojenia a oni by na základe veľkoobchodných zmlúv s ním poskytovali svoje služby. Možno by to bolo omnoho efektívnejšie, lebo náklady na vybudovanie siete a pokrytie územia by mal jeden subjekt, podobne ako je to pri digitálnej televízii DVB-T. Ale ten faktor vlastníctva spektra je u nás silný a každý z operátorov to chce mať v majetku. Je to určite podmienené aj stratégiou ich globálnych vlastníkov, ktorí môžu mať rôzne úvahy o predaji firmy, spájaní, fúziách. Druhý významný faktor je, čo som ochotný za spektrum dať v porovnaní s konkurenciou. A to sa prejaví len v aukcii.
Takže očakávaná konečná cena sa nedá v tejto chvíli povedať. Ale keď si pozrieme okolité štáty, urobíme jednoduchý priemer pri prepočítaní na počet obyvateľov Slovenska a zohľadníme sentiment operátorov, ktorí to chcú vlastniť, bude to určite nemalý prínos pre Slovenskú republiku.
Veľa sa hovorí o možnosti príchodu štvrtého mobilného operátora na slovenský trh. Nakoľko je to podľa vás reálne a aké kroky pre to TÚ SR podniká?
Viackrát sme povedali, že je to predovšetkým vecou podnikateľského sektora. Telekomunikační operátori sú podnikateľské subjekty, ktoré sú zriadené na to, aby generovali zisk a na nich záleží, či im vyjde ich podnikateľský zámer prísť na Slovensko ako štvrtý operátor. Dlho sa zdalo, že u nás sú nereálni aj traja operátori. Až za predchádzajúcej Ficovej vlády môj predchodca Milan Luknár tento proces naštartoval, prišiel tretí operátor Telefónica a dnes je to reálny hráč na trhu. Samozrejme, nešlo by to bez určitých regulačných opatrení, ktoré úrad urobil, aby odbúral bariéry, ktoré sú na trhu. Existujúci hráči sa vždy nejakým spôsobom snažia blokovať vstup konkurenta.
Prvá taká bariéra bolo účtovanie veľkoobchodných cien za ukončovanie hovorov. Telefónica začala reálne podnikať v roku 2007, pričom mala roamingovú zmluvu s T-Mobilom, ale až do augusta 2009 nebola podpísaná zmluva o prepojení týchto sietí kvôli jednej podstatnej veci – nedohode na cene. Telefónica dva roky márne klopala na dvere a žiadala úrad ako rozhodcu, lebo v určitých momentoch hrá úrad aj rolu rozhodcu medzi operátormi a môže rozhodnúť veľmi rýchlo. Tento prípad nastal, keď som v auguste 2009 rozhodol predbežným opatrením a nariadili sme z úradnej moci regulované mobilné terminačné poplatky v prospech Telefónicy. Tým sme umožnili Telefónice cenovo konkurovať dvom veľkým hráčom. Ďalším dôležitým momentom bolo zavedenie prenositeľnosti čísla. Do roku 2009 alebo 2010 prakticky neexistovala a každý z nás, kto chcel zmeniť operátora, stratil identitu, prišiel o svoje číslo. Takto sme dosiahli to, čo sme chceli, teda aby boli služby v mobilnej sieti dostupnejšie. V súčasnosti už nemusíme čakať na časenku, môžeme si kúpiť SIM kartu na pulte či pri pokladni, cez call centrum si ju aktivovať a hneď môžeme telefonovať.
Má štvrtý mobilný operátor na slovenskom trhu šancu na úspech?
Je pravda, že prípadný štvrtý operátor vstúpi na trh, kde sú už traja hráči a veľmi silná rivalita medzi nimi. Otázka je, akú stratégiu zvolí, aby získal zákazníkov. Podstatou úspechu je získať do určitého obdobia kritickú masu zákazníkov. Ak sa mu to nepodarí, jednoducho nebude úspešný. Ale to my nevieme ovplyvniť. Vieme urobiť len to, čo som povedal, teda snažiť sa odbúrať prípadné bariéry, ktoré by voči tomu novému uplatnili aktuálni traja hráči na trhu.
Máte v tejto súvislosti informácie o prípadných záujemcoch, ktorí by chceli pôsobiť na Slovensku? Môžete priblížiť niektoré mená?
Asi pred dvoma mesiacmi sme mali na úrade pracovné stretnutie so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré si chceli vypočuť naše vyhodnotenie konzultácie k výberovému konaniu a okrem firiem, ktoré poskytujú telekomunikačné služby na Slovensku, tu boli aj zástupcovia zahraničných spoločností. Boli na prieskumnej misii, zastupovali firmy z východnej Ázie, aj z Európy, ale nepovedali nám konkrétne koho. To nám indikuje, že záujem tu je. Ale neboli to priamo zamestnanci tých podnikov, boli to ich emisári, ktorí prišli na prieskum.
V médiách sa objavili aj mená finančných skupín ako J&T či PPF. Boli sa ich predstavitelia nejakým spôsobom informovať na pripravovanú súťaž, viete o ich záujme?
S finančnými skupinami sme nehovorili vôbec. Spektrum je ale otvorené v podstate každému. Bude zverejnená licencia, individuálne povolenie na používanie týchto frekvencií, kde budú jasne stanovené podmienky, čo, ako a dokedy majú operátori splniť. Ak to niekto kúpi, bude musieť zabezpečiť aj realizáciu týchto frekvencií. Otvorenou otázkou je prevoditeľnosť individuálnych povolení. Väčšina regulátorov to blokuje na niekoľko rokov, aby zabezpečila reálne spustenie týchto služieb. My frekvencie neprideľujeme na to, aby to bol nejaký cenný papier a voľne sa s tým obchodovalo, takže ak by to kúpil aj finančný investor, bude musieť reálne spustiť tieto služby. Ak sa mu to nepodarí, príde o oprávnenie aj o peniaze, ktoré zaplatil v dražbe. To by malo byť jasným signálom, že to nebude fungovať tak ako napríklad kedysi v USA, kde prvé frekvencie vydražila skupina zubárov a následne to predali s veľkým ziskom telekomunikačným spoločnostiam.
Vždy teda existuje reálna možnosť, že sa tá licencia v prípade neplnenia podmienok majiteľovi odoberie a bude sa dražiť nanovo?
Áno, úrad by v prípade, že nebudú naplnené povinnosti uložené v individuálnom povolení, začal správne konanie. TÚ SR má zákonnú cestu, ako začať správne konanie, uložiť nápravnú lehotu, dokedy má dotknutý subjekt vykonať nápravu a v prípade, že ani v tejto lehote nedôjde k náprave, môže úrad povolenie odňať.
V uplynulých rokoch došlo na Slovensku k prechodu na digitálne terestriálne vysielanie. TÚ SR je regulátorom aj v tejto oblasti. Ako hodnotíte tento proces?
Slovensko urobilo v tejto oblasti veľmi rýchly pokrok, pretože po zmarenom výberovom konaní v roku 2008, keď súd zastavil výberové konanie, ktoré TÚ SR možno aj v dobrej vôli, ale v rozpore so zákonom trochu skomolil, sme zrazu zostali na chvoste vyspelej Európy. Úrad sa do toho pustil veľmi rýchlo a raketovým tempom sme dobehli ČR, ktorá to pripravovala veľmi dlho a ešte teraz vypína posledné analógové vysielače. Dôležitá vec je, že v pomerne krátkej dobe víťazná spoločnosť Towercom splnila všetky podmienky, ktoré jej boli uložené vo výberovom konaní a spustila digitálne vysielanie. Analógové vysielanie beží už len v jednej oblasti, kde nemáme dohodnuté frekvencie s Maďarskom, lebo maďarskí kolegovia s tým meškajú.
Osobne som s tým procesom veľmi spokojný. Účelom tohto kroku nebolo digitálne vysielanie samé pre seba. Účelom bolo uvoľniť frekvencie, ktoré boli obsadené šírením signálu analógovým spôsobom, aby boli voľné na poskytovanie vysokorýchlostného mobilného prístupu k internetu, a to sme dosiahli. Tie frekvencie máme a môžeme ich prideľovať. Aj Slovensko tak bude naďalej na úrovni Európy, nebudeme meškať a máme možnosť dodržať digitálnu agendu EÚ, aby tu bol broadband maximálne rozšírený.
Druhým zámerom bol samozrejme kvalitnejší príjem televízneho signálu. Keď sa celá táto diskusia pred takmer 10 rokmi začala, na pôde Medzinárodnej telekomunikačnej únie sa dlho viedli diskusie o tom, či uvoľniť frekvencie pre širokopásmový prístup, alebo ich nechať pre vysielanie. Medzitým ale trh a rozvoj technológií išiel ďalej a zrazu aj na Slovensku nastúpila rapídnym tempom káblová televízia. Rozbehla sa tiež satelitná televízia, k tomu sa pridalo šírenie televízie cez internet a došlo tak k presunu zákazníkov a divákov na tieto nové technológie. My sme prišli s digitalizáciou v roku 2009, kedy už drvivá väčšina domácností prijímala televízny signál inak ako cez klasickú televíznu anténu. Obava, že prechodom na digitálne vysielanie bude dotknuté obrovské množstvo obyvateľstva, sa preto vôbec nepotvrdila. Dokonca ani dotácie, ktoré malo k dispozícii ministerstvo dopravy na dotovanie set-top boxov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, neboli vyčerpané. Z hľadiska času to bolo urobené o päť minút dvanásť.
My si myslíme, že to bolo urobené veľmi dobre a úspešne. Nakoniec, nedávno sme boli na konferencii Českej asociácie elektronických komunikácií, kde sa o tejto téme hovorilo a Slovensko dostalo ocenenie za to, že sme urobili digitalizáciu kvalitne, digitálne vysielanie reálne beží a frekvenčné spektrum je k dispozícii. Je len otázkou šíriteľa signálu, ako zaujme vysielateľov, aby sa zapojili. Zatiaľ tam má len pár televíznych spoločností, ale to už nie je vecou úradu.
Ako sa môže táto oblasť, aj vzhľadom na využívanie spomínaných konkurenčných technológií, podľa Vás ďalej rozvíjať?
Ak budú investovať do vyššieho digitálneho štandardu DVB-T 2, zhustí sa pásmo a môžu mať viac televíznych programov. Ale opäť záleží na tom, ako dokážu túto službu predať vysielateľom. Možno to spoločnosti biznisovo vychádza, že so súčasným rozsahom programov je to pre nich stále rozumný podnikateľský zámer a má to svoju návratnosť. Ale je to otvorené. Televízne spoločnosti sa snažia nájsť čo najvýhodnejšiu cestu, ako sa dostať k divákovi, ako mu doručiť svoj obsah a ide o to, s kým majú výhodnejšiu zmluvu.
V médiách sa objavili isté náznaky, že v tejto oblasti vznikol monopol. V tejto súvislosti treba ale upozorniť na to, že spomínaný subjekt síce vlastní to spektrum, ale vôbec nemá monopol na šírenie televízneho signálu. Tento trh je neregulovaný, my neregulujeme vzťah medzi vysielateľom a šíriteľom signálu. Na Slovensku funguje celá plejáda spoločností, ktoré šíria televízny signál a v roku 2010 sme na podnet Európskej komisie tento trh vyradili z regulácie. Dôvodom je, že je tam dostatočná konkurencia. Televízna spoločnosť sa môže slobodne rozhodnúť, akou cestou sa dostane na obrazovky televíznych prijímačov alebo počítačov. Nemajú len jednu cestu, že by museli ísť napríklad len cez televíznu anténu.
Ako hodnotíte aktuálne kompetencie Telekomunikačného úradu? Sú podľa Vás dostatočné, prípadne by ste prijali aj odbremenenie od niektorých povinností?
Máme nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorý považujem za pomerne dobrý. Samozrejme, zákon je vždy nejakým kompromisom, ale je to norma, ktorá rešpektuje európsky regulačný rámec. Významne zvýšil nezávislosť úradu, aj keď stále o tom musíme rozprávať s ministerstvom dopravy. TÚ SR je samofinancovateľný a zákon stanovil, že úrad môže na úhradách vybrať len toľko, koľko sám spotrebuje. Tým je splnená prvá premisa efektívnosti štátnej správy – úrad nebude vyberať viac, ako má. Jediné, čo môže vybrať navyše, je poplatok za individuálne pridelenie frekvencie, čo ale patrí štátu. Vďaka tomu je úrad rozpočtovo neutrálna organizácia. Ak by úrad potreboval viac, zo zákona alebo iných dôvodov, ako sú napríklad zvýšené náklady na prípravu elektronickej aukcie frekvencií, má možnosť zvýšiť jednu z troch úhrad – úhradu za povolenie podnikania, za správu čísiel alebo úhradu za správu frekvencií. Tým na jednej strane navýši príjmy a na druhej strane náklady. Ale na štátny rozpočet to bude mať nulový dopad, nebude si pýtať od štátu žiadnu dotáciu. To je veľmi významný faktor.
Súčasne v zákone pribudla staronová činnosť, ktorá bola kedysi prenesená ešte z centrálne plánovanej ekonomiky, a to riešenie sporu medzi stavebnou organizáciou, ktorá preruší sieť elektronických komunikácií a operátorom. Úrad má povinnosť túto vec oddozorovať, hrať úlohu arbitra, určiť zodpovednosť a prípadne sankciu. To úrad v minulosti nerobil a nie je na to ani kapacitne vybavený. Bude potrebovať kvalifikovaných zamestnancov aj prístup k určitým databázam. Táto činnosť je navyše, presadili ju tam zrejme operátori, aby im to pomohlo riešiť následné spory na súde.
Je tu viacero ďalších nových činností, napríklad aktívne podieľanie sa na činnosti európskeho regulačného orgánu BEREC. Tento regulačný orgán hrá významnú úlohu v riešení rozporu v tzv. nadnárodnom kole konzultácií, pred vydaním rozhodnutia národného regulátora, ak sa Európska komisia (EK) nestotožní s názorom národného regulátora. V tomto prípade začne proces na úrovni BEREC, v ktorom sa veľmi rýchlo musí konštituovať expertná skupina, ktorá posudzuje stanovisko EK aj názor úradu. Pre každého národného regulátora z toho vyplýva povinnosť do takéhoto expertného tímu dať svojho zamestnanca, a to na vlastné náklady. Táto skupina navrhne rozhodnutie, ktoré následne odhlasujú 27 predsedovia národných regulačných úradov nadpolovičnou väčšinou v prospech alebo neprospech dotknutého národného regulátora a ten je povinný rozhodnutie v čo najväčšej miere dodržať. Tie prípady bežia veľmi rýchlo a kladie to nároky na národných regulátorov. Potrebné sú tu jazykové znalosti, pretože sa komunikuje výlučne v angličtine, aj vysoké nároky na odbornosť. Aj keď máme jednotný európsky regulačný rámec, v každej krajine sa vyskytujú špecifiká, ktoré nemusia byť známe u nás. Posudzovali sme napríklad prípad regulácie veľkoobchodných cien za SMS v Dánsku, pričom u nás SMS zatiaľ nie sú regulované. Keďže sme to doteraz u nás nerobili, museli sme si k tomu dodatočne zisťovať informácie, pretože k tomu potrebujeme zaujať stanovisko. Čas na to je pritom veľmi krátky, napríklad do jedného mesiaca.
Výhodou tohto postupu je, že ak robíme regulačné rozhodnutia, žiadne domáce ministerstvo nám do toho nehovorí. Úrad pred vydaním rozhodnutia urobí najprv kolo konzultácií na úrovni SR. Zozbiera poznatky, vypracuje nejaké návrhy a dá to na úroveň EÚ. K tomu sa môžu vyjadriť všetci v Európe, vrátane EK. V prípade, že komisia nemá závažné pripomienky, potvrdí správnosť nášho rozhodnutia a dá nám zelenú, aby sme mohli túto reguláciu na Slovensku spustiť. Ale nikto v tejto krajine do toho nemôže úradu hovoriť. Inak povedané, výkon regulácie podlieha schvaľovaniu len na európskej úrovni.
Ste teda spokojný s nezávislosťou úradu na národnej úrovni?
Do určitej miery som spokojný. Úrad má momentálne z troch pilierov nezávislosti pomerne dobre upravené dva. Prvou je politická nezávislosť. Predseda a podpredseda úradu sú chránení zákonom, samozrejme, vždy sú možnosti, ako sa tomu politici môžu vyhnúť, ale je to dobrá ochrana, čo konštatovala aj EK.
Druhý pilier je finančná nezávislosť. Napriek tomu, že úrad je rozpočtová organizácia, je len on oprávnený určovať výšku úhrad. Prebieha to samozrejme transparentným legislatívnym procesom, nemôžeme to strieľať len tak od boku. Každé takéto rozhodnutie musíme dať na portál právnych predpisov, pozrieť si pripomienky, tie buď zapracujeme alebo neakceptujeme a vydáme rozhodnutie. Neurčuje nám ministerstvo, aké úhrady máme stanoviť. Úrad je zo zákona rozpočtová organizácia, ale je na štátny rozpočet napojená len prostredníctvom kapitoly ministerstva dopravy a tento rezort má fungovať ako prostredník medzi úradom a ministerstvom financií v prípade požadovaných zmien a úprav rozpočtu, ktoré prinesie život. Podčiarkujem, že úrad je rozpočtovo neutrálna organizácia. Ak by bolo potrebné zvýšiť nejaké náklady, úrad si ich vyinkasuje z trhu, nebude ich pýtať od ministerstva.
Tretí moment, ktorý by bolo ideálne mať splnené a čo majú mnohé regulačné úrady na západ od nás, je tzv. personálna nezávislosť, ktorá umožňuje prijímať úradu kvalifikovaných odborníkov podľa podmienok trhu práce v odvetví, ktoré regulujeme. TÚ SR má pomerne solídnu platovú štruktúru, ale nedosahuje ani 65 % priemerného platu v odvetví, ktoré regulujeme. Tak dochádza k situácii, že úrad prijíma mladých ľudí s menšou praxou a keď sa títo ľudia vypracujú na špičkových odborníkov, je veľmi reálne, že práve subjekty, ktoré regulujeme, nám ich preplatia a zoberú k sebe. Čiže štát vychová odborníkov, ktorých by si mal udržať a zabezpečiť im kariérny postup, aby v mene štátu a spotrebiteľskej verejnosti vytvárali konkurenčné prostredie, zabezpečovali dostupnosť služieb v oblasti elektronických komunikácií, a o týchto ľudí prichádza. U nás to nie je až také tragické, ale napríklad poľský regulátor má priemerný vek zamestnancov 35 rokov a priemernú dobu, koľko tam vydržia, sú tri roky. Obrovská cirkulácia je veľmi neefektívna pre činnosť regulátora. Nad týmto by sme sa mali do budúcnosti zamyslieť, či je pre štát efektívne mať takú rýchlu obrátku zamestnancov a vychovávať ľudí, ktorých potom môže využiť niekto iný. Tento tretí pilier, teda personálna nezávislosť, u nás nie je.
Mne osobne sa stalo, že keď som vo februári 2009 nastúpil do funkcie, mali sme tu voľné miesta. Prijal som teda 22 nových ľudí, tých mi ale následne zoškrtali a musel som ich opäť prepustiť. Súhlasím s maximálnym zefektívnením štátnej správy, ale nesmie sa to robiť plošne, ako v centrálne plánovanej ekonomike. Treba to robiť selektívne, zobrať si príklady z podnikateľskej sféry. Žiadny podnikateľský subjekt si nedovolí robiť rýchle a plošné rozhodnutia, ktoré môžu ohroziť jeho konkurencieschopnosť na trhu, bez fundamentálnych analýz.
Z vášho pohľadu by teda bolo lepšie, keby ste si počet zamestnancov určovali sami a nehovorilo by vám do toho ministerstvo?
Aj najvyšší riaditeľ veľkého podniku si musí dať svoje strategické rozhodnutia odsúhlasiť akcionárom, nemôže sa rozhodovať úplne subjektívne. Môže mať svoju stratégiu, ale tú si musí nechať odsúhlasiť, pretože sú tam ešte majitelia. Chceme mať možnosť sami niečo rozhodnúť, navrhnúť to, ale ministerstvo berieme ako partnera, ktorý by sa mal správať ako akcionár a zvážiť, či naša argumentácia je objektívna a či na to máme peniaze. Doteraz to tak ale nefungovalo a to by sa malo zmeniť. Každý akcionár musí akceptovať aj názor prezidenta spoločnosti a v prípade, že mu tento prezident nebude generovať zisk, tak ho vymení. Toto by bolo ideálne. Sú na to príklady, napríklad rakúsky regulačný úrad je s.r.o. a nikomu to nevadí. Aj takáto forma je možná, byť spoločnosťou so 100-% vlastníctvom štátu, a tým by bola daná väčšia miera nezávislosti z hľadiska rozhodovacieho procesu.
Budete na túto tému komunikovať aj s ministerstvom, ktoré by mohlo pripraviť príslušnú legislatívu?
Každá vláda prichádza s ideou zefektívnenia štátnej správy. Určite o tom budem komunikovať s ministerstvom. Chcem dať k dispozícii moje vedomosti z podnikateľského prostredia o tom, že zmena alebo reorganizácia je vždy podmienená najprv analýzou návratnosti tejto investície. Je veľmi jednoduché urobiť paragrafové znenie, ale musí byť z toho aj efekt a musí to mať zabezpečené financovanie. Pokiaľ to nemáte zabezpečené, žiadna reorganizácia nemá zmysel. Určite sa rád takejto diskusie zúčastním.
0
www.ZIVOTPO.sk
